Dnes máááám obrovskú radosť. Priviezli sme si domov z nemocnice našu Emku, ktorej vyberali z telíčka "komôrku" (malý port, napojený na žilku, cez ktorý dostávala liečbu,či jej bola braná krvička) a tým sa posúvame z každo-mesačných kontrol na kontrolu raz za 2 mesiace. Nie, že by som Bratislavu nemala rada, ale rada ju budem navštevovať za iných okolností:-)
Všetky kontrolné vyšetrenia dopadli dobre, a ja verím, že DOBRE UŽ ZOSTANE NAVŽDY a všetko zlé,čo sme prežili je už za nami....a čaká nás len radosť, smiech a krásny "zdravý" život.
Teším sa, chce sa mi spievať, tancovať, oslavovať........musím sa proste s Vami podeliť o túto veľkú radosť:-)
štvrtok 31. mája 2012
streda 30. mája 2012
nedeľa 20. mája 2012
A opäť kabelky
Riflovú kabelku som ušila pre moju sestričku k narodeninám. Myslím, že sa jej páčila, pretože ju hneď začala nosiť a taška sa zapáčila aj jej kamarátke, ktorá si hneď objednala dve. Požiadavka bola len na farbu: čierno - ružová, čierno - žltá, ktorú som síce zladila aj s oranžovou, ale taštička sa novej majiteľke páčila, a to je dôležité.
sobota 19. mája 2012
Kabelky? Prečo nie?!
Kto je zvedavý, veľa sa dozvie. Aj moja zvedavosť ma doviedla ku skvelej učiteľke Bellet, vďaka ktorej som našla odvahu a začala šiť kabelky. Prečo nosiť kabelku z obchodu, ktorú môžu mať aj iní, keď môžeme mať iba svoju, jeden, jediný originál.
Všetko je raz prvýkrát
Život nás niekedy navedie na cestičky, o ktorých sa nám ani nesnívalo. Za sekundu sa náš život môže úplne otočiťa zrazu...žijeme úplne inak.
Ja som sa šitiu venovala trošku ako študentka, ušila som si nejaké oblečenie, potom ešte niečo pre môjho synčeka, ale zrazu nebolo času...rodina, kariéra, asi to poznáte.
Keď nám vážne ochorela dcérka, bolo to najťažšie obdobie v našom živote, pobyty v nemocnici, liečba...a ja som hľadala niečo, pri čom by som prišla na iné myšlienky, odreagovala sa .....a objavila som šitie.
Najskôr som začala s vankúšikmi, potom pribudli veľkonočné dekorácie, neskôr kabelky, anjelky a už to išlo...
Ja som sa šitiu venovala trošku ako študentka, ušila som si nejaké oblečenie, potom ešte niečo pre môjho synčeka, ale zrazu nebolo času...rodina, kariéra, asi to poznáte.
Keď nám vážne ochorela dcérka, bolo to najťažšie obdobie v našom živote, pobyty v nemocnici, liečba...a ja som hľadala niečo, pri čom by som prišla na iné myšlienky, odreagovala sa .....a objavila som šitie.
Najskôr som začala s vankúšikmi, potom pribudli veľkonočné dekorácie, neskôr kabelky, anjelky a už to išlo...
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)