Zatiaľ bez majiteľa:-)

Potrebovala som ušiť kabelku...neviem prečo, občas je to tak, že potrebujem zmenu a trošku odbočiť od anjelíčkovania. (aj keď anjelky tiež zbožňujem)
Veľmi sa mi páčia látky od Patricie Bravo...krásne, farebné...keď držím takúto látku v rukách, naozaj ju hladkám, pretože je jemná, s krásnym vzorom a farbami. Také niečo proste v obyčajnom obchode nevidíte ( teraz si predstavujem náš "metrový textil"). Látku mám doma dlhšie, je z kolekcie Girly Girl a asi som sa zamilovala, mali by ste ju vidieť:-)) Je ťažko do takej krásy zastrihnúť, ale keď tak urobím a niečo ušijem, mám radosť. Aj teraz píšem a pozerám sa na kabelku, ktorá tu visí blízko pri mne....a veru by som si ju aj nechala, ale zas až tak sa rozmaznávať nebudem a tak kabelka poletí do sveta....uvidíme, kde skončí.:-)

Pre malú babuľku

Byť mamou je úžasné...aspoň pre mňa...so všetkým, čo k tomu patrí, so smiechom aj plačom, s radosťou aj s tvrdohlavosťou....stačí, aby mi Emka povedala:"Mamička, ľúbim ťa!"...Elenka sa sladko usmeje a keď k tomu pridá "ľúbim ťa" aj náš tínedžer, srdce sa mi roztápa:-))
Napriek všetkému čo ťažké sme si s Emkou prežili, som šťastná, že mám takúto rodinku a možno práve preto si to o to viac vážim.
Je veľa detí, ktoré musia občas "zabojovať" so zdravíčkom, väčšie, či menšie starosti si vyžadujú vždy trpezlivosť a statočnosť mamičky, pretože deti si niekedy ani neuvedomujú čo sa s nimi deje.
MAMY však zvládnu úplne, úplne VŠETKO!!!

Tento anjelik je pre dcérku mojej kamarátky, ktorá mala práve 1 rok, je to krásne, usmiate dievčatko, ktoré robí nesmiernu radosť svojim rodičom. Majú teraz trošku také "smutné" obdobie, preto som ju chcela potešiť.

Anjelsky biela

Niekedy si možno ani neuvedomíme čo máme, kým to nestratíme...
Niekedy nám určité veci pripadajú samozrejmé...
Rodina, zdravie...je to najdôležitejšie čo máme. Berieme automaticky, že sme spolu, že sa stretávame....a je to určite krásne.
Mimochodom ako trávite Vianoce? My sa na Štedrý deň stretávame u mojich rodičov - rodičia +  moji 3 súrodenci s rodinami, (momentálne je nás 13, takže by sa brat mal urgentne oženiť:-)...nakoľko sestry ani ja už detičky ďalšie neplánujeme:-))...a že sú tie sviatky veselé, si určite viete predstaviť:-)......kým si len rozbalíme darčeky, každý pekne po jednom,.....a na ďalší deň si dáme "repete" u manželových rodičov, len tam už je to smutnejšie, pretože práve na Vianoce minulý rok nás opustil manželov otecko...takže spomíname na iné Vianoce a uvedomujeme si, že to už nebude také ako kedysi.

Táto anjelka je pre mladé dievča, ktorá strávi  Vianoce bez mamičky.....a nie sú prvé a nie sú to len Vianoce:-(....je to smutné ak stratíme tak blízkeho človeka....♥♥♥

Domov

...aké jednoduché slovo. Pre každého však možno znamená niečo iné...pre niekoho je to vytúžený domček presne podľa predstáv, doladený do posledného detailu, pre niekoho je to miesto, kde sa narodil, miesto, kde sa rád vracia z ďalekých ciest alebo miesto, kde ...jednoducho žije.
Pre mňa je domov náš malý domček, plný detského kriku, smiechu, niekedy aj kriku nás rodičov (priznávam, keď musíme skrotiť našu Emku:-)), je to miesto, ktoré nie vždy je vhodné na fotenie, pretože v poslednej dobe máme hračky všade, v každej miestnosti a ja som si povedala, že predsa "hračky sú na hranie":-))......a stačí ich upratať večer. Áno, náš domov je taký "živý", je tu stále rušno, veselo, ale priznávam, mám to všetko rada...aj ten občasný neporiadok, aj občas pomaľovanú stenu (odporúčam po maľovaní odkladať zvyšky zarobenej farby práve pre takéto nehody),  jednoducho náš život v ňom.
A keďže nejaké veľké "prestavby" sú teraz nereálne a odložené tak o 5 rokov, keď snáď už nebudú u nás žiadne "maliarske ambície", snažím sa skrášliť náš domov aspoň maličkosťami.

Tilda chrobáčik zdobí vchod do nášho domčeka......a hneď som si pripravila ďalších, pre prípad potreby maličkého darčeka...ja totiž veľmi rada obdarúvam:-)

Niekedy robím veci trochu naopak...niečím sa nadchnem a bez rozmyslu to chcem...je to ten lepší prípad, pretože na druhej strane, ak hneď nekonám, bývam veľmi nerozhodná a kým si rozmyslím, to čo chcem, už nie je....áno, aj taká som:-) Takže ma uchvátila táto klietka, ktorú som si kúpila. Vedela som presne, kde ju chcem mať, ale proste prázdna nebola vôbec pekná. A preto máme nového obyvateľa, Pipa:-)

Jeho výhodou je, že nerobí krik a neporiadok:-)

A to sú čerstvé novinky z nášho domova.
Majte sa kráááááásne, pa.