Ja by som to povedala asi takto: pred Emkinou chorobou som si advent nevychutnala, pracovala som skoro až do Štedrého dňa a zo žartu som vždy vravela, že 24.12. už len padnem pod stromček a tam si ma nájdu ako najväčší darček. Ach jaj......asi som potrebovala ten zdvihnutý prst...môj život teraz je iný, úplne iný a vychutnávam si úplne iné veci....
Na Vianoce sa teším asi ako malé deti, včera som manželovi povedala, že ja som "musela":-) mať ešte malé deti, pretože mám takúúúúú radosť z týchto príprav (podozrievam sa, že viac ako tie detičky). Napísať list Ježiškovi, potajomky pripraviť balíčky od Mikuláša, pripravovať darčeky od Ježíška a rozprávať, ako sa cez okno pozerá, či poslúchame.....(keby sa robil prieskum poslúchania, určite by boli deti najlepšie práve v decembri).
Včera sme boli na námestí pozrieť ako Mikuláš zažal svetielka na stromčeku, už u nás hrajú vianočné piesne a tento týždeň sme tému večerných rozprávok naladili na "mikuláša"(chcela som predísť šoku keď ho uvidí v škôlke)...k tomu svetielka, zapálené kahančeky... niektorí príslušníci našej rodiny si myslia, že sa naozaj nudím......asi aj preto, že inšpirovaná niektorými krásnymi vašimi blogmi stále niečo vymýšľam:-) Začala som venčekmi na dvere, očarila ma Pavlínka (DOMOV) svojimi adventnými venčekmi a opitými stromčekmi a štýl "a la natural" sa mi páči a preto venčeky tento rok máme v tomto duchu.
Aj na stôl niečo treba:-)
A Mikulášska nádielka dnes ráno...odfotené veľmi rýchlo, pretože sme sa ponáhľali k zubárovi...veru, náročné ráno na Mikuláša, ale Emka to zvládla super!!!
A ešte musím podotknúť, keďže máme deti rôznej vekovej kategórie, museli sme tomu prispôsobiť aj obsah balíčkov....nie že by mal niekto menej a niekto viac:-))) Musím však nažalovať, že Emka hneď siahla do balíčku Maťkovi a vybrala jeho banán:-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára